Na bytových domoch sa môžeme stretnúť s rôznymi technickými zariadeniami. Vyžadujú si pravidelnú údržbu, kontroly, revízie a pod. Medzi technické zariadenia patria aj schodiskové výťahy a zvislé zdvíhacie plošiny určené pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu.
Právne vymedzenie zdvíhacích zariadení vo vzťahu k bytovým domom je novším inštitútom. Vzťah k bytovým domom a k vlastníkom bol zavedený zákonom č. 476/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „BytZ“) a o zmene doplnení niektorých zákonov. Pôvodným návrhom mal byť do BytZ zavedený inštitút domového poriadku, no poslaneckým návrhom Veroniky Remišovej bol návrh doplnený o ustanovenie § 14b ods. 5, ktorý určuje, že „súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa nevyžaduje pri montáži zdvíhacieho zariadenia podľa osobitného zákona15c) v spoločných častiach bytového domu.“
Podstatou nového ustanovenia je, aby neboli osoby so zdravotným postihnutím odkázané pri výkone práva slobodne sa pohybovať na podmienku v podobe súhlasu ostatných vlastníkov pri montáži zdvíhacieho zariadenia. Prax totiž dokazuje, že osoby s takýmto postihnutím nedokážu dlhodobo vychádzať zo svojho bytu. Aj keď môže účel novely zákona dobrý, nie je možné ho vnímať bez systematickej súvislosti s inými právnymi predpismi. Aj z toho dôvodu je v ustanovení § 14b ods. 4 BytZ spomenutý odkaz 15c, ktorý odkazuje na § 33 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o peňažných príspevkoch“).
V zmysle § 33 ods. 2 spomenutého zákona „zdvíhacie zariadenie je zariadenie určené pre fyzickú osobu so zníženou schopnosťou pohybu na prekonávanie architektonických bariér a na zvýšenie schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu. Peňažný príspevok možno poskytnúť aj vtedy, ak sa zdvíhacím zariadením umožní alebo uľahčí premiestňovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo poskytovanie pomoci inou fyzickou osobou. Zdvíhacie zariadenie je najmä schodolez, zdvihák, šikmá schodisková plošina, zvislá schodisková plošina, výťah, alebo stropné zdvíhacie zariadenie.“
Je zdvíhacie zariadenie pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu spoločným zariadením ?
Spoločné zariadenia bytového domu sú definované v ustanovení § 2 ods. 5 BytZ, v zmysle ktorého sa „spoločnými zariadeniami domu na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.“ V zmysle citovaného ustanovenia vyplýva, že toto zariadenie nemôžeme považovať za spoločné, nakoľko je využívané iba osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, respektíve osobou, pre ktorú sa zariadenie inštalovalo. Z tohto vymedzenia je potom potrebné vychádzať aj pri riešení iných otázok vo vzťahu k zdvíhaciemu zariadeniu.
Zdvíhacie zariadenia na prepravu zdravotne ťažko postihnutých osôb
Schodiskové výťahy a zvislé zdvíhacie plošiny určené na používanie osobami s obmedzeniu schopnosťou pohybu patria do skupiny Bi podľa III. časti rozdelenia technických zariadení zdvíhacích podľa prílohy č. 1 k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia (ďalej iba ako „Vyhláška“). Lehoty skúšok a revízií sa vykonávajú v zmysle ustanovenia prílohy č. 7 k Vyhláške. To znamená, že prehliadky a revízie sú určené podľa technických podmienok výrobcu.
Osoba pre ktorú sa zariadenie inštaluje, nemusí byť vlastníkom nehnuteľnosti v bytovom dome. Stačí, ak má trvalý pobyt a zároveň ak žiadateľ spĺňa všetky podmienky na peňažný príspevok v zmysle zákona o peňažných príspevkoch (napr. ak je osoba s ŤZP odkázaná podľa komplexného posudku na zdvíhacie zariadenie alebo ak sa zdvíhacie zariadenie neposkytuje ani nepožičiava na základe verejného zdravotného poistenia a nie je porovnateľné so zdvíhacím zariadením poskytovaným z verejného zdravotného poistenia). O peňažný príspevok na zdvíhacie zariadenie môže požiadať aj viacero osôb s ŤZP, ak by sa jednalo o spoločné zariadenie v jednom objekte. V prípade, že je vstup do bytového domu bezbariérový, montáž sa vykonáva v interiéri objektu na schodisku. Ak je pred bytovým domom prekážka (schodisko), realizácia sa uskutočňuje v exteriéri. Nevylučuje sa však aj kombinovaná inštalácia v prípade potreby.
Príspevok možno žiadať aj na opravu zariadenia, pričom opravou sa rozumie kontrola alebo revízia zdvíhacieho zariadenia pre ZŤP osobu. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 zákona a peňažných príspevkoch je „opravou pomôcky vykonanie zásahov na pomôcke alebo jej časti, ktorými sa zabezpečí výmena nefunkčných častí, opotrebovaných častí alebo častí s prekročenou životnosťou, alebo kontrola funkčnosti zdvíhacieho zariadenia. Pomôcka vyžadujúca opravu na účely peňažného príspevku na opravu pomôcky nie je pomôcka, ktorá prestala plniť svoj účel z dôvodu nefunkčnosti napájacích batérií alebo akumulátorov s kapacitou do 10 Ah (ampérhodina).“
V prípade, že sa ZŤP osoba z bytového domu odsťahuje, je potrebné, aby sa zariadenie odstránilo. Odstraňovanie nie je v kompetencií Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a ani úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zmluvný vzťah na kúpu zariadenia je medzi dodávateľom a ZŤP osobou, ktorá dostala peňažný príspevok na kúpu pomôcky. Zariadenie je teda povinná odstrániť montážna firma. Tu si treba ustrážiť právny vzťah s montážnou firmou v zmluve, aby sa na túto povinnosť nezabudlo alebo aby sa chybným ustanovením nepreniesla na treťou osobu. Ak je zdvíhacie zariadenie schopné prevádzky, vracia sa na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Nakoľko sa tieto zariadenia vyrábajú na mieru, následné využitie už častokrát nemajú.
Na aké bezpečnostné predpisy je treba prihliadať pri montáži?
Aj keď montáž zariadenia nevyžaduje súhlas vlastníkov, musí sa uskutočniť v súlade s aktuálnymi bezpečnostnými požiadavkami a nesmie obmedzovať ostatných vlastníkov v bytovom dome. Bezpečnosť únikovej cesty v bytovom dome musí byť zachovaná v zmysle § 51 ods. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb „úniková cesta je trvalo voľná komunikácia alebo priestor v stavbe alebo na nej, ktorá umožňuje bezpečnú evakuáciu osôb zo stavby alebo z požiarneho úseku ohrozeného požiarom na voľné priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom.“ Konkrétnosti určuje §§ 68 a 69 uvedenej vyhlášky. Uvedené ustanovenie dáva odpoveď na otázku, aká široká má byť úniková cesta. Presnú šírku únikovej cesty pre bytové domy nie je možné určiť. Pomôže ustanovenie § 68, v zmysle ktorého sa „Šírka únikovej cesty vyjadruje počtom únikových pruhov. Najmenší počet únikových pruhov sa určuje podľa
a) dovoleného času evakuácie osôb,
b) rýchlosti pohybu osôb,
c) počtu evakuovaných osôb,
d) súčiniteľa podmienok evakuácie osôb,
e) jednotkovej kapacity únikového pruhu,
f) dĺžky únikovej cesty.
Najmenšia šírka nechránenej únikovej cesty je jeden únikový pruh; únikový pruh je priestor únikovej cesty so šírkou 0,55 m. Najmenšia šírka čiastočne chránenej únikovej cesty alebo chránenej únikovej cesty je jeden a pol únikového pruhu; túto podmienku spĺňajú dvere so šírkou 0,80 m. Šírka únikovej cesty sa určuje násobkami polovice únikového pruhu. Pri určovaní predpokladaného času evakuácie osôb sa berie do úvahy skutočná najmenšia šírka určenej únikovej cesty.“
Splnenie všetkých bezpečnostných podmienok pri montáži musí byť dojednané v zmluve o dielo medzi objednávateľom a zhotoviteľom. Navyše je vzhľadom na riešenie otázky únikovej cesty potrebné stanovisko príslušného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru. Prax ukazuje, že v mnohých prípadoch nie sú vlastníci bytov a nebytových priestorov informovaní o montáži zariadenia pre ZŤP osobu a reakcia bola veľmi negatívna, nakoľko mali na schodisku zúžený priestor. Chceli by sme všetkých vlastníkov vyzvať, aby boli ohľaduplní a mali pochopenie aj pre ťažko zdravotne postihnutých susedov.
