Každý z nás sa určite stretol so susedou alebo susedom, ktorý celé dni vysedáva na okne a pozoruje okolie. Presne o takýchto ľuďoch nájdeme na internete niekoľko vtipov, že sú lepší ako policajné hliadky alebo kamerové záznamy. Čo však v prípade, že nás takéto pohľady obťažujú? Nie každý pohľad je predsa obťažujúci, ale čo ak nám takéto pohľady začnú zasahovať do súkromia?
V našej právnej úprave by sme ustanovenie, ktoré hovorí doslova o pohľadoch, hľadali zbytočne. V zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník však máme ust. § 127, ktoré hovorí, že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím „by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného“. Ďalej dané ustanovenie vymenúva najmä akého konania, resp. akých imisií je potrebné sa zdržať. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že vlastník nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami. Tak nastáva otázka, čo s nepríjemnými pohľadmi a kedy je pohľad nad mieru primeranú pomerom?
Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí túto problematiku uchopil pevne do rúk a podal výklad, v ktorom hovorí, že z textu zákona je možné vyvodiť, že právne významné môžu byť aj tzv. imateriálne imisie, a teda imisia môže byť za určitých okolností aj obťažovanie pohľadom. Zároveň konštatuje to, že je potrebné brať do úvahy rozdiel v pohľadoch, ktoré obťažujú v mestách a na dedinách. Je väčšia pravdepodobnosť, že takýto pohľad zažijete skôr v meste, kde je váš sused priamo oproti v paneláku.
Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí 22 Cdo 583/2011 definoval, kedy môžeme obťažovanie považovať za imisiu. Musí ísť o mimoriadnu situáciu, pri ktorej by bolo sústavne a závažným spôsobom narušované súkromie vlastníka alebo užívateľa susednej nehnuteľnosti za účelom narušovania súkromia susedov, alebo by došlo ku stavebnej zmene, ktorá umožňuje nahliadať do doposiaľ uzatvorených priestorov, pričom túto zmenu by neodôvodňovali oprávnené záujmy toho, kto zmenu zrealizoval.
Ako sa brániť obťažujúcemu pohľadu?
Texty v súdnych rozhodnutiach síce nie sú záväzné, ale riešia prípady z praktického života a aj vďaka tomu máme k pojmu obťažovanie pohľadom bližšie. Teraz nastáva otázka, ako postupovať, ak máme takého suseda, ktorý nás sústavne pozoruje a má presný prehľad o tom, kedy a čo robíme. Ide o klasický susedský spor a v prvom rade je potrebné zabezpečiť vhodnú prevenciu, čo môže predstavovať jednoduché riešenie v podobe záclony alebo žalúzií. Následne je vhodné riešenie daného suseda konfrontovať a vyzvať ho, aby od takéhoto konania upustil. Nie vždy to však musí zabrať.
Ak v tom sused neustále pokračuje, tak nasleduje možnosť riešiť túto otázku v domovom poriadku s ostatnými vlastníkmi, ktorým tiež môže vadiť takýto typ obťažovania, prípadne sa následne aj obrátiť na súd so žalobou o zdržanie sa konania. V danej situácii je však potrebné dokázať, že obťažujúce pohľady suseda sú naozaj obťažujúce, a že naozaj smerujú „k nám“.
Môžeme to uskutočniť fotografiou, tá ale vždy stačiť nemusí a rovnako z nej nemusí byť úplne jasné, že daný sused sleduje nás. Rovnako by mohla nastať situácia, kedy by sa takýto sused bránil, že je samozrejmé, že sa pozerá na človeka, ktorý si ho fotí. V takomto prípade je lepšie zabezpečiť svedecké výpovede susedov, ktorí boli svedkami takéhoto nepríjemného obťažovania.
Nebezpečnejšia situácia môže nastať v prípade nebezpečného prenasledovania, ktorá má trestnoprávne dôsledky. Nebezpečné prenasledovanie máme definované v ust. § 360a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a je potrebné ho odlíšiť od obťažujúcich pohľadov. Rozdiel je už v samotných pojmoch – obťažovanie a prenasledovanie. V trestnom zákone hovoríme o prenasledovaní elektronickou komunikačnou službou, počítačovým systémom alebo počítačovou sieťou, ktoré podstatným spôsobom zhoršuje kvalitu života iného. Taktiež takéto nebezpečné prenasledovanie nazývame aj „stalking“ a zahŕňa konanie ako vyhrážanie sa ublížením na zdraví alebo inou ujmou, vyhľadávanie osobnej blízkosti alebo zneužitím osobných údajov na účel získania osobného alebo iného kontaktu.
Spoločným znakom všetkých konaní vymenovaných v ust. § 360a ods. 1, písm. a) b) c) d) a e) Trestného zákona je, že takéto obťažovanie musí byť dlhodobé a musí vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie obete alebo jej blízkych osôb, čím podstatným spôsobom zhorší kvalitu života obete. Pri takomto trestnom čine hrozí odňatie slobody na jeden rok alebo v prípade kvalifikovanej skutkovej podstaty hrozí trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Trestný čin nebezpečného prenasledovania je zároveň výnimkou zo zásady oficiality, čo zn., že nie je potrebný súhlas poškodeného na začatie alebo pokračovanie v trestnom stíhaní.
Čo v prípade, že si nás niekto nahráva na kameru?
V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že účelom kamier inštalovaných v bytovom dome alebo v rodinnom dome je ochrana majetku, zdravia, ale aj života. Pri bytových domoch máme jasne určené pravidlá, na základe ktorých je možné snímať iba spoločné priestory, spoločné zariadenia a prípadne priľahlý pozemok vlastníkov bytov. V prípade rodinného domu ide o priestor súkromného vlastníctva.
Dané ustanovenia nájdeme v Nariadení európskeho parlamentu a rady 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (GDPR), ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES, na základe ktorého je možné domáce kamerové sledovanie zriadiť iba za predpokladu, že nebude ani čiastočne zaberať verejné priestranstvo alebo susediaci pozemok.
V opačnom prípade ide o porušenie nariadenia a je možné sa obrátiť na Úrad na ochranu osobných údajov s návrhom na začatie konania.
